Spolok sv. Vincenta de Paul

Naspäť

Základné informácie

Spolok sv. Vincenta de Paul (SVdP) je neštátna, nepolitická a nezisková dobročinná organizácia laikov, ktorí konajú charitatívnu službu ako dobrovoľníci. Založil ho blahoslavený Frederik Ozanam s priateľmi roku 1833 v Paríži a schválil pápež Gregor XVI. roku 1845. Spolok sa rozšíril do celého sveta a má takmer milión členov rozdelených do 47 450 konferencií v 132 krajinách. Spolok centrálne vedie Generálna rada, ktorá koordinuje činnosť konferencií a sídli v Paríži.
Členom Spolku sv. Vincenta de Paul môže byť každý, kto dovŕšil vek 18 rokov, a to bez ohľadu na národnosť, rasu či vierovyznanie. Keď sa záujemca oboznámi so stanovami (ich text je na internetovej stránke: www.ozanet.org – zatiaľ len v cudzích jazykoch), vyplní prihlášku a po jej odovzdaní vedúcemu konferencie sa môže po určitej skúšobnej dobe stať riadnym členom.
Jednotlivé konferencie, ktoré majú najčastejšie 8 až 12 členov, sa obyčajne zakladajú pri farnostiach, podnikoch, školách a iných inštitúciách. O zameraní činnosti si rozhodujú sami členovia konferencie podľa svojich možností a obvykle sa orientujú na miestne sociálne problémy.
Cieľom Spolku sv. Vincenta de Paul je v prvom rade chrániť dôstojnosť človeka, hájiť ľudské práva, zmierňovať biedu a odstraňovať jej príčiny, čo zahrňuje charitatívnu službu v širšom i užšom zmysle slova. Členovia sa zameriavajú na aktuálne potreby ľudí v tom prostredí, kde žijú. Ide o duchovnú a hmotnú pomoc ľuďom v núdzi, v rôznych ťažkostiach (starým, chorým, väzňom, bezdomovcom, Rómom, utečencom a iným). Podieľajú sa i na vzdelávaní a rekreačnom programe detí, aj na zriaďovaní rôznych charitatívnych diel. Usilujú sa osobne angažovať a konkrétne pomáhať v duchu vincentínskej charizmy.

Vznik a história

Podľa výskumu nášho člena doc. Ing. Felixa Virsika, CSc., konferencie Spolku sv. Vincenta de Paul na Slovensku, presnejšie na území vtedajšieho Horného Uhorska, konkrétne v Bratislave založili roku 1867. Možno predpokladať, že konferencie pôsobili aj v iných mestách, a to pod nemeckým názvom – Sct. Vinzenz-Verein, alebo maďarským – Szt. Vinceegylet.
Za prvej Československej republiky (1918-1939) mal Spolok sv. Vincenta de Paul iba na území Bratislavy 7 konferencií a 50 členov, ktorí finančne a materiálne podporili 1126 detí, 411 jednotlivcov a 354 rodín.
V rokoch druhej svetovej vojny a súčasnej existencie Slovenského štátu (1939-1945) mal SVdP v Bratislave 106 členov a pribudli ďalšie konferencie, ktoré si založila akademická mládež. Najaktívnejší boli študenti vo vysokoškolskom internáte Svoradov, kde duchovným vedením poverili členov rehole Misijnej spoločnosti (lazaristov).
V povojnovom období už od roku 1946 prebiehali previerky nábožensky orientovaných spoločenstiev či spolkov. To sa týkalo aj Spolku sv. Vincenta. Preskúmali zoznamy členov, ich činnosť a keď sa nezistilo nič nezákonné, spolok nezakázali. Po februári roku 1948 komunistické akčné výbory síce nezistili žiadnu protištátnu činnosť členov spolku, ale napriek tomu ho zrušili v zmysle nariadenia Národnej rady a príkazu policajného úradu. Celý jeho majetok nespravodlivo zabavili, začali zatýkať niektorých angažovaných študentov a lazaristov ako iniciátorov konferencií. Ešte rok-dva sa niektoré konferencie snažili napriek riziku tajne udržiavať svoje aktivity, ale napokon sa ich činnosť prerušila na celých štyridsať rokov.

Po páde totalitného režimu v novembri 1989

sa činnosť Spolku sv. Vincenta de Paul začala obnovovať. Z iniciatívy pátra Miloša Szaba, CM, sa skupina žien v Leviciach rozhodla založiť Konferenciu sv. Jozefa roku 1991. V nasledujúcom roku kontaktovali Generálnu radu v Paríži, ktorá od nich žiadala súhlas miestneho ordinára a predloženie stanov. Splnenie týchto podmienok sa uskutočnilo neskôr, ale do toho času si aj bez predbežnej registrácie zvolili za prezidentku pani Magdalénu Boledovičovú a pomáhali ľuďom, vykazovali charitatívnu činnosť.Takmer súčasne pod duchovným vedením pátra Ing. Jozefa Garaja, CM, vznikala v Bratislave Konferencia sv. Júdu Tadeáša. Jej členovia sa začali pravidelne schádzať a pomáhať chudobným, ale administratívnu stránku neriešili.
Vtedajší provinciál Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul páter Augustín Slaninka začiatkom roka 1993 inicioval obnovu činnosti Spolku sv. Vincenta de Paul na území celého Slovenska a požiadal levickú i bratislavskú konferenciu o spoluprácu, aj podporu bývalých členov niekdajších bratislavských konferencií.
Keď začiatkom roka 1994 navštívil Slovensko pán Peter Keder, člen Národnej rady Spolku sv. Vincenta de Paul Holandska, podporil úsilie pátra Slaninku. Najprv sa vytvoril trojčlenný výbor (Virsik, Boledovičová, Smolík), neskôr vznikla Národná rada (NR-SVdP), ktorá začala riešiť administratívno-právne povinnosti spolku. V tomto roku existovala stále iba jedna konferencia s 13 členmi, ktorú zaregistrovali v Paríži a druhá konferencia ešte nebola registrovaná. Po vypracovaní stanov roku 1994 členovia NR podali žiadosť o registráciu na Ministerstve vnútra SR a žiadosť o súhlas na Konferenciu biskupov Slovenska.
Ministerstvo vnútra oficiálne zaregistrovalo SVdP na Slovensku ako občianske združenie v januári 1995 a v máji schválila spolok Konferencia biskupov Slovenska. V tom istom roku NR-SVdP zvolala do Bratislavy stretnutie všetkých členov i nových záujemcov. Zúčastnili sa na ňom aj zahraniční hostia z Poľska, Holandska a Brazílie. Tak sa začala spolupráca so zahraničnými konferenciami. Účastníci si vymenili skúsenosti zo svojej činnosti v minulosti aj súčasnosti a vypracovali plán do budúcnosti. Je isté, že žiadna konferencia nemôže pracovať izolovane, ale kolegiálne, tak na úrovni národnej ako aj medzinárodnej.
Roku 1996 spolok už mal 107 členov a 9 konferencií. Registrácia SVdP s celonárodnou územnou pôsobnosťou (zahrňujúca všetky konferencie), t.j. SVdP Slovenska sa na Generálnej rade v Paríži uskutočnila už roku 1996. Členovia NR-SVdP sa v nasledujúcich rokoch zamerali na rozšírenie členstva spolku a na zakladanie nových konferencií podľa naliehavých potrieb a problémov chudobných, čo si vyžadovalo a stále si vyžaduje vypracúvať konkrétne projekty. Členovia jednotlivých konferencií sú iniciatívni a sami si volia činnosť podľa aktuálnych miestnych potrieb. V súčasnosti SVdP Slovenska má 35 konferencií a 347 členov.